História DHZ Bratislava Staré Mesto


 

Náš zbor patrí medzi najstaršie Dobrovoľné hasičské zbory na Slovensku. Jeho začiatky siahajú až do čias Rakúsko-Uhorska. Rozhodnutie založiť v našom meste telocvičný a hasičský spolok vznikol už v roku 1863. Hlavnými iniciátormi tejto myšlienky boli Henrich J u s t i, budúci starosta mesta a učiteľ telocviku Ferdinand Martinengo (viď obrázok). Bol vytvorený prípravný výbor, ktorého predsedom sa stal Justi. Tento prípravný výbor vypracoval návrh stanov a podal žiadosť o potvrdenie založiť spolok. Uhorské kráľovské miestodržiteľstvo však túto žiadosť 14. januára 1864 zamietlo. 28. júna 1864 podal prípravný výbor odvolanie proti odmietavému rozhodnutiu miestodržiteľstva. Hlavnú iniciatívu za založenie spolku prevzal bratislavský veľkoobchodník Teodor Edl, ale 13. júla 1864 bolo zamietnuté aj odvolanie, preto sa rozhodli členovia prípravného výboru vyčkať na príhodnejšiu dobu a zatiaľ len „ zbierať peniaze a z času na čas sa stretnúť “.

Príhodnejšia doba na založenie spolkov nastala až po rakúsko–maďarskom vyrovnaní zavedením obmedzených občianskych slobôd. Na schôdzi prípravného výboru 23. septembra 1867 bolo hlasovaním rozhodnuté založiť samostatný hasičský spolok. Bol vymenovaný užší prípravný výbor na vypracovanie nových stanov spolku, ktorého členmi boli Ferdinand Martinengo a Edmund Szalay. Na ďalšom zasadnutí prípravného výboru dňa 30. októbra 1867 bolo schválené nové znenie stanov a tiež bolo rozhodnuté zaslať žiadosť o povolenie založiť Dobrovoľný hasičský spolok Ministerstvu vnútra do Budína.

30. novembra 1867 prišla do Bratislavy správa, že Ministerstvo vnútra nemá žiadne námietky proti založeniu spolku a žiada zaslanie stanov spolku na schválenie. 15. decembra 1867 schválilo Ministerstvo vnútra stanovy spolku (pod číslom 6613) a povolilo založiť v Bratislave Dobrovoľný hasičský spolok.


 

 
Zakladatelia dobrovoľnej
požiarnejochrany
v Bratislave
 

 

Predstavenstvo mesta v tomto období už tiež všestranne podporovalo vytvorenie Dobrovoľného hasičského spolku v Bratislave. Svedčí o tom aj to, že mestská rada na svojom zasadnutí 3. decembra 1867 odhlasovala v prospech spolku príspevok 1000 zlatých.

Na zasadnutí prípravného výboru 28. januára 1868 Teodor Edl informoval prítomných, že počas štyroch rokov šetrenia sa nazhromaždilo v spolkovej pokladnici 2400 zlatých. Spolu s mestským príspevkom mal teda spolok k dispozícii 3400 zlatých. Na tomto zasadnutí sa výbor uzniesol zvolať ustanovujúce valné zhromaždenie na 23. februára 1868. Ustanovujúceho valného zhromaždenia sa neskôr zúčastnilo 369 zakladajúcich členov.

Podľa stanov bol Dobrovoľný hasičský spolok v Bratislave spolkom mužov všetkých stavov, ktorého cieľom bolo v Bratislave a jej najbližšom okolí účinne zasahovať, zachraňovať a pomáhať pri požiaroch a iných živelných pohromách. K tomuto si vytvoril samostatný hasičský zbor, ktorý výhradne podliehal len rozkazom svojho veliteľa. Veliteľ bol však povinný podrobiť sa všetkým príkazom mestských vrchností, takže vlastne celý Dobrovoľný hasičský spolok podliehal mestským vrchnostiam. Jeho úradnou veliacou rečou bola nemčina. Členovia spolku sa delili na podporujúcich a činných. Neskôr, v roku 1872, bolo ustanovené aj čestné členstvo (boli to členovia, ktorí, na základe svojich mimoriadnych zásluh o spolok a zbor, boli valným zhromaždením spolku zvolení za čestných členov). Agendu spolku viedlo valné zhromaždenie a výbor.

Valné zhromaždenie tvorili všetci členovia spolku (činní aj podporujúci). Konalo sa spravidla raz za rok, a to začiatkom decembra. Valné zhromaždenie mohlo byť zvolané aj mimoriadne, ak 20 členov písomne požiadalo o jeho zvolanie.

Výbor sa schádzal pravidelne raz za mesiac, ale na požiadanie piatich členov výboru bol predseda povinný ho zvolať aj mimoriadne.

Pod Dobrovoľný hasičský spolok patril aj Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý bol z odborného a organizačného hľadiska úplne nezávislý od spolku. Mal vlastný dôstojnícky štáb, ktorý tvorili veliteľ zboru, jeho námestník, velitelia rôt a čiat a ďalší funkcionári (v najstaršom období len cvičiteľ a zbrojmajster). Všetkých, okrem veliteľa zboru, cvičiteľa a zbrojmajstra, si volili činní členovia zboru sami. Voľby sa v najstaršom období konali každý rok.

Pri prvých zborových voľbách, ktoré sa konali 9. augusta 1868, mal zbor len tri roty. Prvá bola rota pompierov, druhá záchrancov a tretia lazičov. Prvá rota sa delila na štyri čaty, druhá a tretia rota na dve čaty.

V septembri 1870 sa začala na žiadosť mestského kapitána Jána Kožehubu vytvárať štvrtá rota tzv. poriadkových komisárov. Tí nahradili od roku 1872 požiarnych komisárov, ktorých funkcia bola zrušená.

Už z názvu jednotlivých rôt vyplýva, že každá mala svoje vlastné povinnosti pri hasení ohňa. Pompieri pumpovali vodu do striekačiek a kládli hadice. Záchranci zachraňovali všetko ohrozené ohňom, najmä ľudí. Laziči mali za úlohu doviezť vozy s hasiacimi prostriedkami, zostaviť striekačky, manipulovať s hadicami, resp. obsluhovať rebríky a pomocou nich sa priblížiť čím bližšie k ohňu a hasiť ho. Poriadkoví komisári mali za úlohu udržiavať poriadok na mieste požiaru a strážiť zachránené nehnuteľnosti. V roku 1875 bola zriadená aj funkcia trubačov. Tí ohlasovali trúbením požiar a pri hasení oznamovali hudobnými signálmi rozkazy komandanta.

Prvé spolkové priestory si spolok prenajal v máji 1868 v tzv. Pálffyovskej sále na dnešnej Zochovej ulici. 18. novembra 1868 bola spolku bezplatne prenajatá ďalšia miestnosť v bývalom kláštore Notre Dame. Dôležitým spolkovým miestom bola radnica. Tam zbor zabezpečoval stálu nočnú protipožiarnu stráž, tam sa konali najvýznamnejšie slávnosti spolku, tam mal zbor uskladnené svoje protipožiarne prostriedky. Prvé vlastné hasičské depo získal spolok až v roku 1869 na dnešnej Radlinského ulici. Až dovtedy mal len prenajaté priestory na rôznych miestach v meste.

6. marca 1868 boli zakúpené odznaky, ktoré dostali všetci činní členovia spolku. Popri osobnej zdatnosti členov zboru a ich dobrej organizácii bola nevyhnutnou podmienkou úspešnej protipožiarnej činnosti i dobrá výzbroj. Na jej zabezpečenie boli nevyhnutne potrebné financie. Príjmy spolku pozostávali:

a) od mesta,
b) od prispievajúcich členov,
c) z darov,
d) z kultúrno-spoločenských činnosti ako čistý príjem zboru atď.


Aby spolok získal viac prispievajúcich členov, dohodli sa členovia spolku na valnom zhromaždení 8. decembra 1869, že budú chodiť od domu k domu a pozývať obyvateľov mesta k vstupu do spolku. Táto akcia mala len malý úspech.

V ďalších rokoch sa finančná situácia spolku zhoršila najmä v dôsledku veľkých výdavkov (kúpa rovnošiat, striekačiek atď.). Preto v roku 1871 veliteľ zboru Ferdinand Martinengo podal návrh, aby všetci majitelia domov v Bratislave povinne platili pol percenta domovej dane do pokladne Dobrovoľného hasičského spolku. Návrh bol predložený mestskému zastupiteľstvu, ktoré ho však zamietlo.

Veľkú starosť členom zboru spôsobovala signalizácia požiarov. Hasiči si uvedomovali, že dovtedajšie signály (zvonenie na radničnej a Michalskej veži, trúbenie atď.) nie sú dostatočné. Mesto sa rozrástlo a strážnici na vežiach nedovideli do všetkých častí mesta. Preto už v roku 1869 podal výbor spolku návrh na zriadenie požiarnych telegrafov. Centrála mala byť riadená na radnici. Mestské zastupiteľstvo sa odvolalo na nedostatok peňazí. Požiarne telegrafy v Bratislave boli zriadené až v roku 1880.

V roku 1872 boli dané všetky mestské protipožiarne sklady do starostlivosti hasičského zboru. Zbor urobil ich reorganizáciu a do konca roku 1877 zriadil sedem hlavných protipožiarnych skladov.

V lone dobrovoľného požiarneho zboru vznikla aj záchranná sanitárna služba. Hasičský zbor ohlásil jej ustanovenie mestskému magistrátu vo februári 1907, avšak vykonával ju už predtým. Zásahové protipožiarne jednotky sa museli neraz postarať o popálených a iných zranených pri požiaroch a podobných udalostiach. Na podporu myšlienky zriadenia bratislavskej záchrannej stanice usporiadali hasiči vo februári 1902 prvý ples záchrancov, ktorého čistý zisk mal pomôcť materiálne zabezpečiť činnosť stanice. K rozhodnému kroku však došlo až v roku 1907, keď valné zhromaždenie hasičského spolku na návrh svojho veliteľstva založilo záchranný oddiel. Služba bola dotovaná mestom a hasičským zborom. V septembri 1913 mestské úrady zakúpili prvý záchranný automobil.

Krátko pred 1.svetovou vojnou bola Bratislava postihnutá katastrofálnym požiarom. Katastrofa vypukla v tzv. židovni 17. mája 1913. Hasičstvo bolo o požiari upovedomené neskoro, keď na miesto nešťastia dorazili prvé oddiely, v plameňoch už boli viaceré domy. Zásah sťažoval veľký víchor, čo malo za následok, že po niekoľkých minútach sa požiar rozšíril na Petöfiho, Mikulášsku a Židovskú ulicu. Na pomoc boli povolaní továrenskí hasiči, oddiel ženijného pluku, armáda a hasičstvo z povolania z Viedne.



Po požiari na židovni
Pohľad z veže korunovačného
kostola

Do života činorodého hasičského zboru nepriaznivo zasiahli roky a udalosti 1. svetovej vojny (1914 – 1918). Skoro všetci radoví členovia zásahových a záchranných oddielov zboru boli povolaní do vojenskej služby, a preto veliteľstvo zboru žiadalo náhradu. Vojsko pridelilo hasičstvu ruských a talianskych zajatcov, ale väčšinou sa neosvedčili. Vojnové udalosti a zložité pomery v prvých mesiacoch po skončení 1. svetovej vojny takmer zruinovali materiálnu základňu dobrovoľného hasičstva. Nečudo, veď jeho prostriedky sa využívali po hranicu únosnosti. Záchranu z finančnej tiesne muselo hľadať samotné hasičstvo, a preto sa vo februári 1920 uchýlilo k osvedčenému spôsobu - zorganizovať ples. Čistý zisk z podujatia, na ktorom sa nedalo „skoro ani pohybovať a príval nemal konca až do ranných hodín“, sa použil na materiálne zlepšenie hasičskej a záchrannej služby. Postupne aj mestské úrady mohli výdatne posilniť technickú výzbroj dobrovoľného hasičstva.


 

 
 
Prvé autá v garážach
na Radlinského ulici
v roku 1925


Vznik Česko-slovenskej republiky významne poznamenal aj povojnový vývoj a perspektívy Bratislavy. Zásadné štátoprávne zmeny neobišli ani organizáciu hasičstva na Slovensku. Rok 1925 v dejinách bratislavského dobrovoľného hasičstva je poznačený vnútroorganizačnou krízou, ktorá vzala na seba podobu vyhrotenej nacionálnej krízy. Členovia zboru – Slováci – žiadali úradnú a veliacu reč slovenskú, ako aj pripojenie zboru do celoslovenskej organizácie dobrovoľného hasičstva – Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku. Vyvrcholením treníc bol odchod slovenských členov zo zboru a založenie I. Česko-slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Bratislave v auguste 1925. Až pod tlakom tejto udalosti pôvodný zbor zvolal v septembri 1925 mimoriadne valné zhromaždenie k otázkam ďalšej činnosti. Na tomto zhromaždení bolo prijaté kompromisné rozhodnutie: prijať stanovy Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku, osvojiť si slovenčinu ako úradnú reč a ponechať nemčinu ako veliacu reč a pre vnútornú službu. Zhromaždenie schválilo aj návrh o vstúpení do Zemskej hasičskej jednoty. Tieto stanoviská dávali možnosť, aby obidva zbory mohli spolupracovať. Vzorná spolupráca pri hasení požiarov, záchrannej službe a ďalších povinnostiach viedli napokon aj k organizačnému zjednoteniu členov, čo sa stalo v apríli 1926.

Novou významnou kapitolou v živote a činnosti bratislavského hasičstva, bolo osamostatnenie sa hasičov z povolania, ktorí do augusta 1928 tvorili súčasť dobrovoľného hasičského zboru. Stalo sa tak rozhodnutím mestskej rady zo dňa 10. augusta 1928. Určujúcim dôvodom tohto rozhodnutia bolo rozširovanie mesta, zakladanie nových obytných kolónií, tovární a dunajského prístavu, čím vzrastali nároky na prácu a činnosť ochrany pred požiarmi. Hasičstvo z povolania bolo priamo podriadené mestskej rade. Ďalšia riadna činnosť bratislavského hasičstva si vyžiadala úpravu vzájomného pomeru medzi hasičmi z povolania a dobrovoľnými hasičmi. Po poradách v marci 1929 a rozhodnutí mestskej rady sa ustanovilo, že inšpekciu v kinách bude vykonávať hasičský zbor z povolania, kým v divadle a inde dobrovoľný zbor.

V dňoch 3. – 6. júla 1937 sa konal v Bratislave celoštátny zjazd čsl. hasičstva, ktorého súčasťou bola aj hasičská výstava, slávnostný pochod, veľká hasičská slávnosť na brehu Dunaja a iné podujatia.

V marci 1939 dostalo veliteľstvo DHZS ultimátum, okamžite uvoľniť a vypratať zbrojnicu na Radlinského 11. Týmto tvrdým a neúprosným činom bol osud DHZS spečatený a i napriek intervenciám u vtedajších vládnych činiteľov sa nenašlo pochopenie za zachovanie suverenity DHZS. Tento nežiadúci stav pretrval až do decembra roku 1943, kedy sa podarilo obnoviť činnosť slovenského dobrovoľného hasičstva v Bratislave, a to aj napriek ťažkým a nepriaznivým podmienkam. Sídlo bolo na Suchom Mýte v priestoroch oklieštenej Zemskej hasičskej jednoty na čísle 18.

Prvá konferencia v nových podmienkach Miestnej jednoty československého hasičstva Bratislava – mesto a súčasne ukončenie činnosti DHZS sa konala 11. mája 1951 v kinosále Obzor. Vtedy v našej zbrojnici bola direktívne umiestnená záchranná stanica Ústavu národného zdravia a organizácia musela zabezpečovať nočné pohotovostné služby počas takzvanej mierovej žatvy v obciach Dúbravka a Lamač.

Päťdesiate roky neboli pre našu organizáciu priaznivé. Sotva sme sa na Jakubovom námestí ako tak usalašili, začalo sa hovoriť o ďalšom sťahovaní a pre našu organizáciu bol pridelený objekt na Cintorínskej ulici č. 19, ktorý sme užívali do roku 2010. Objekt nemal garáže ani zasadačku. Toto bolo potrebné vybudovať. Boli odpracované stovky hodín bezplatne, kým sa objekt dostal do takého stavu ako sa nachádza dnes. Aj keď nemôžeme hovoriť o reprezentačnej zbrojnici, predsa sme hrdí na výsledky práce našich členov. Na základe zákona č. 62 z roku 1950 bola naša organizácia dňa 8. apríla 1951 premenovaná na „Verejný požiarny zbor Bratislava I/2“. Súčasný názov našej organizácie od posledného zasadnutia snemu DPO je Dobrovoľný hasičský zbor.


 

 
 
Výkopové práce
na stavbe terajšej zasadacej
miestnosti a garáží

Nezabudnuteľnou udalosťou v našej organizácii v päťdesiatich rokoch bola skutočnosť, že 15. septembra 1951 došlo k uzavretiu družby medzi našou organizáciou a dobrovoľnými hasičmi z Brna - Husovic. Od uzavretia družby uplynulo už viac ako 60 rokov. Družba bola založená na výmenu skúseností v oblasti ochrany pred požiarmi a jej rozvoja. Uzavreté boli nové priateľstvá, ktoré pretrvávajú až dodnes. Pri tejto príležitosti je našou povinnosťou si pripomenúť iniciátorov a signatárov tejto družby, a to zo strany Brna - Husovíc veliteľa hasičov p. Ľudovíta Minaříka a nášho bývalého veliteľa p. Jozefa Schurmana, ktorí už žiaľ pred rokmi opustili naše rady a nie sú medzi nami.

Okrem spolupráce s SDH Brno - Husovice naša organizácia spolupracuje aj s dobrovoľnými hasičmi v rakúskom Göttlesbrune. Táto spolupráca bola uzavretá dňa 21. februára 1986 v Bratislave.

Aktuálne oznamy

Oznamy  NOVÉ

v mesici marec 2024 bude školenie DHZ

25.03. o 17:00 hod. na zbrojnici

 

 

Predpisy NOVÉ

Nové Stanovy DPO SR platné od 27.2.2023

 

FacebookTwitterGoogle Bookmarks
478507